Rozhovory

Adam Ďurica: Vyrastal som v umelecky priateľskom prostredí

„Čo nedokážeš sám, to dokážeme spolu …“ spoznávate v týchto slovách text piesne Adama Ďuricu? Dnes úspešný spevák má nemenej úspešnú aj mamu. Obaja vnímajú svet cez umenie. Jeden o ňom spieva a pani Milena Ďuricová mu „dáva farby“ prostredníctvom sebe originálnych malieb. No a SPOLU sme ich krátko vyspovedali.

 

Obaja sa venujete umeniu, ty Adam ako hudobník, vy pani Milena ako výtvarníčka. Ako jeden i druhý vnímate tieto jednotlivé druhy umeleckého vyjadrovania sa – každé má svoje špecifiká, v inom sa zasa prelínajú … ako sa hovorí „ako to máte“ so vzťahom  – ty k výtvarnému umeniu a vy mamina k hudbe? Existuje medzi vami aj akási vzájomná rodinná inšpirácia? 

ADAM: Ja by som rád povedal, že práve vďaka mame, ktorá túžila byť celý život umelkyňou – maliarkou a išla si za svojím snom, som aj ja mohol byť odmalička ovplyvnený umením. A som presvedčený, že vďaka jej estetickému vnímaniu sveta som sa aj ja stal umelcom – spevákom. Bez toho žeby som vyrastal v umelecky priateľskom prostredí by som možno vôbec nerobil hudbu. 

MILENA: Ja vnímam hudbu ako veľký fenomén, pretože ako všetko umenie, tak aj hudba pôsobí predovšetkým na naše emócie a vnútorné nastavenie. Hudba je pre mňa zdrojom relaxu, potešenia. Piesne s dobrými a hlboko pravdivými textami sú zdrojom ľudskej múdrosti, a také si vždy rada vypočujem. Práve preto mám rada Adamove piesne, rada ich počúvam, často znejú v mojom ateliéri. 

 

Aktuálne pani Milena vystavujete v priestoroch Kafé Lampy, ako už aj samotný názov napovedá ide aj o kaviareň. Je pre vás oboch káva tým najdôležitejším nápojom dňa, bez ktorého si neviete predstaviť jeho začiatok? Ste jeden alebo druhý vyslovene „kávičkári?“  A keď káva, tak kde a ako si ju vychutnáte najradšej? 

 

ADAM: Ja za seba môžem povedať, že som ten pravý kávičkár. Kávu mám veľmi rád a doprajem si ju každý deň. Najviac mi chutí káva na krásnom dvore, ktorý mama upravila respektíve vymaľovala presne tak, ako jej krásne obrazy.

MILENA: Káva je pre mňa štart do nového dňa, relax s rodinou a priateľmi. Veľa mojich obrazov vzniklo aj vďaka dobrej kávičke.

 

Vašej súčasnej tvorbe p. Milena dominuje predovšetkým ženskosť, v tak v rôznych výrazoch, ako sú rôzne a originálne samotné ženy. Na vernisáži aktuálnej výstavy s názvom Bola raz jedna žena ste vtipne poznamenali, že si tak v podstate „kompenzujete,“ to, že ste obklopená mužským svetom prostredníctvom manžela a dvoch synov. Čo vás fascinuje, možno nielen ako umelkyňu, ale aj ženu na svete mužov. Na druhej strane Adam, čo by si ty ako muž doplnil do vety: Bola raz jedna žena …, ak by si mal charakterizovať ženu ako takú, zo svojho ponímania.   

    

ADAM: Ja by som tam doplnil presne to, čo cítim z maminých obrazov: Bola raz jedna žena, ktorá milovala život.

MILENA: Na mužoch ma neprestáva fascinovať, akí sú odlišní od nás žien, a ako napriek tomu môžeme spoločne obývať tuto planétu. 

 

Ako bolo spomenuté na vernisáži výstavy Bola raz jedna žena, pre pani Milenu Ďuricovú bolo umenie jasnou voľbou. Až v roku 2001 sa však rozhodla, že i ona svojím osobitým estetickým „očkom žmurkne“  na to výtvarné umenie. A že tento „žmurk“ bol opätovaný potvrdzuje fakt, že od roku 2004 sa venuje iba kreatívnej tvorbe a za sebou má sedemnásť autorských výstav. Raz v nich dominovali romantické krajinky, inokedy, kvety, ku ktorým má veľmi blízko tak na plátne, tak v záhrade. No a dnes sa rozhodla vyzdvihnúť ženskú rozmanitosť. „Rada by som, aby, keď sa ženy budú pozerať na tieto obrazy, nadobudli pocit akoby sa dívali do zrkadla. A našli to, čo nájdu v sebe.“ Najbližšie majú takúto možnosť dámy, ale aj všetci ostatní, do 31. mája 2018 na výstave Bola raz jedna žena, v petržalskej Kafé Lampy. No a Adam sa aktuálne „vybral na jazero.“ Jazero je názov jeho novej piesne, ku ktorej natočil aj videoklip … a že na jazere bude „divoká“ hladina.

 

autor: Eva Vašková