Rozhovory

Mário Lopez: ,,Hudba, tanec aj pohyb lieči na duši aj na tele“

Tnečník, choregraf a inštruktor Mário Lopez je príkladom toho, ako sa môže človek živiť tým, čo ho baví a napĺňa. Bývalého Majstera SR, Európy a sveta v salse, môžete dnes stretnúť okrem vystúpení so jeho vlastnou tanečnou skupinou Mario Lopez Dance Company, napríklad v Kafé LAMPY, kde vedie kurzy Latino Dance Fit.

 

Ty a tanec. Bola to láska na prvý pohľad alebo sa táto vášeň v tebe vybudovala s odstupom času?

,,Tanec som začal vnímať úplne odmalička, vždy bol súčasťou môjho bytia, takže neviem ani povedať koľko som mal rokov – viem, že som mal menej ako päť a viacej ako jeden rok. Teraz je to už láska, ktorá funguje ako liek. Hudba, tanec aj pohyb lieči na duši aj na tele.‘‘

 

V tanečnom svete sa ti darí. Čo patrí medzi tvoj najväčší úspech v tejto oblasti?

,,Najväčší úspech som mal na majstrovstvách Európy, ktoré som vyhral a tom asi nevedel že idem na majstrovstvá. Tréner mi povedal, že sa bude konať súťaž a mal by som tam ísť, no viac som už nevnímal. Proste bol som na nejakej súťaži kde vyhlásili semifinalistov, finalistov a nakoniec vyhlásili  moje meno. To som bolo pre mňa aj prekvapenie ale aj doteraz najväčší úspech.‘‘

 

Tvoja mamina tancovala v ľudovom súbore, ako si sa teda dostal k latinu?

,,Latino ma chytilo, keď som prišiel na prvý tréning do Žiliny. Tam ma oslovila suseda, ktorej dcéra potrebovala partnera na tanec. A keďže susedkina dcéra bola blondínka a k tomu veľmi pekná, súhlasil som. Skúsili sme spolu dva tréningy a na treťom tréner povedal mojej mame: ,,Pani nehnevajte sa, ale Váš syn je absolútny antitalent na tanec, nikdy z neho nebude tanečník.‘‘, tak sa mama nahnevala, zobrala ma preč a keď o mesiac prišiel do súboru nový tréner, skúsil som to opäť a už som tam ostal. Chvíľu na to som išiel na moju prvú súťaž – vtedy som mal 7 rokov a tú som rovno aj vyhral. To bola aj táka motivácia pre mňa, aby som v tom pokračoval.‘‘

 

Tancu sa venuješ na profesionálnej úrovni. Čo bol v tvojom živote zlomový bod, kedy si si povedal, že práve toto je tvoja cesta?

,,Stredná škola – keďže som študoval na konzervatóriu tanec. Na škole sme tancom doslova žili – každý deň sme mali 9 hodín tanca a vyučovanie aj v sobotu. A tam som si už vedel predstaviť tancovať bez toho, že by ma to niekedy omrzelo – čiže živiť sa tým čo ma baví. Od 15 rokoch som bol rozhodnutý, že toto je moja cesta.‘‘

A čo kubánske jedlá – nájdu sa v tvojom jedálničku?

,,Áno, milujem ich, najmä kubánsku ryžu s fazuľou – to je taká tmavá ryža a k tomu najlepšie nejaké mäso. Bohužiaľ túto ryžu vedia uvariť len Kubánci a teda na Slovensku sa s ňou môžeme stretnúť len v typických kubánskych reštauráciách. Má totiž takú špecifická korenistú chuť, ktorá nie každému chutí. Ale doma som ju ešte neskúšal uvariť.‘‘

 

Je tanec pre každého?

,,Určite áno, od malých detí – cez mládež – po dôchodcov. Ja by som najradšej tanec zaviedol povinne do škôl – tak ako býva na školách telesná výchova, bola by aj tanečná výchova. Keď sa niekto raz naučí základy, nezabudne ich a okrem toho tanec ľudí neuveriteľne spája. Bohužiaľ stretol som aj s ľuďmi, ktorí nechceli alebo sa hanbili tancovať, pričom tvrdili, že sú tzv. ,,tanečné drevá‘‘. Jasné niekomu to ide lepšie, inému ťažšie, ale aj z dreva sa dá urobiť ohybná halúzka. Stačí chcieť.‘‘  

 

Čo ťa viac napĺňa – vyučovať tanec alebo vystupovať s tvojou tanečnou skupinou?

,,Keď som bol mladší, tak ma viac bavilo vystupovať – lebo tanečníci sa veľmi radi ukazujú, hahaha. Ale teraz ma viacej napĺňa práca s ľuďmi a vyučovanie. Nie že by som sa ako tanečník už nerád ukazoval, ale vďaka učeniu mám pocit, že v tých ľuďoch niečo zanechávam.‘‘

Potrebuješ pri vyučovaní tanca trošku pracovať aj so psychikou ľudí?

,,Teší ma, som Dr. Lopez, hahaha. Asi si začnem písať ordinačné hodiny. Dnešný svet je veľmi uponáhľaný a pri tanci sa aspoň nachvíľu zastavíme. 40% je pohyb a 60% mentálne liečenie, kde sa človek naladí na pozitívnu hudbu, začne sa hýbať. Pod pozitívnou mám namysli, že keď počuješ latino hudbu, predstavíš si slnko, teplo, pláž – nie je tam nič negatívne. Takže som viacej doktor ako tanečník.‘‘

 

Mário, vieš čo je zaujímavé, nikdy sme ťa nevideli zamračeného. Vždy keď prídeš si vysmiaty od ucha k uchu. Ako to robíš?

,,Toto isté mi hovoria veľmi často na hodinách, ale samozrejme mračiť sa viem a to poriadne. Je to vďaka tancu, ten mi dodáva neskutočnú energiu a dobrú náladu. Napríklad klientka, s ktorou mávam večerné hodiny kde končíme okolo 20:00 mi viackrát povedala: ,,Mário, ja tomu nerozumiem. K tebe na hodinu prídem unavená z práce, kým prídem domov je pol desiatej večer. Deti už spia, muž tiež ide pomaly spať. A ja som po našej tanečnej hodine celá vytešená a neviem čo mám teraz robiť s toľkou energiou.‘‘ Je to presne tak, veľakrát to vidím na babách počas kurzoch. Nie vždy sa im chce alebo sú unavené a radšej by si sadli na gauč či  niekde na kávu. Ale v momente ako začnú tancovať, zabudnú na starosti, na to že ešte pár minút dozadu boli unavené a užívajú si tento moment. Proste tancujú, smejú sa a vyzerajú šťastne.‘‘

 

Na čo všetko sa môžu účastníci tvojich tanečných hodín tešiť?

,,Tanec a hlavne latino sa tancuje po celom svete – je jedno či ideš na dovolenku do Ameriky, Európy či inam do zahraničia – skoro v každom meste je latino podnik a aj na plážach bývajú rôzne akcie, najmä v turistických destináciách. Latino je to určitá forma komunikácie, životný štýl. Ľudia sa ho učia iba tak pre zábavu, no využiť sa dá úplne všade. Môj učiteľ salsy raz povedal, že koľko tanečníkov salsy on učil alebo videl, toľko štýlov salsy existuje. Lebo tanec je reč tela a každý má svoje prevedenie – niekto ide viac do bokov, niekto do kolien. Najlepším príkladom sú Kubánci či celkovo latinská kultúra, kde sa tancuje už od útleho detstva. To sa mi na tomto štýle tanca tak páči, je prirodzený a pre každého jedinečný. Naopak spoločenské tance sú akademické, je tam presne dané ako máš mať ruku a podobne.‘‘

 

Keď si spomínal, že každý človek má určitý – originálny štýl tancovanie, čo je tvojim poznávacím znakom v tanci?

,,Mojim znakom je asi energia. Všetci mi hovoria, že som veľmi energický a rýchly. Keď som začal tancovať s mojou sestrou stále mi hovorila: ,,Mário spomaľ, pomalšie.‘‘, keďže ja som taký naspidovaný hahaha.‘‘

 

Čo najbližšie pripravuješ?

,,Mnohé pripravované akcie boli kvôli korone zrušené, takže posledné mesiace som sa venoval skôr kurzom. Napríklad tu v Kafé LAMPY, čo bolo aj prvé miesto, kde som začal po karanténe tancovať. Ale aj v zime mávame veľa akcií, keďže ľudia nie sú rozlietaní po dovolenkách. Napríklad minulý rok v decembri som mal 21 akcií za 24 dní – najčastejšie vianočné večierky v latino štýle. Mám pocit, akoby ľudia chceli stále žiť letom a to aj v zime. Lebo k letu patrí dobrá nálada, všetci sa usmievajú a zima je taká pochmúrnejšia – vonku je zamračené, skôr sa stmieva. Ale keď sa pustí typicky rytmická latino hudbu a donesiem tam tanečníčky, ktoré majú na sebe samba kostýmy a pierka, ľudia sa hneď cítia ako v Brazílii.‘‘